|
|
The poetics of Rudolf Sloboda in Astorka Korzo '90 Bratislava
Hladká, Tereza ; Christov, Petr (vedoucí práce) ; Šebová, Soňa (oponent)
Cieľom tejto práce je predstaviť prozaika Rudolfa Slobodu a jeho kľúčovú spoluprácu s divadlom Astorka Korzo '90 v Bratislave. Umelecký štýl tohto divadla je postavený na hrane medzi humorom a vážnosťou. Groteskné situácie plynú zo spontánneho herectva, ktoré je založené na podobnom princípe vyvažovania týchto protikladov. Táto práca sa zameriava na analýzu kreatívneho dialógu medzi autorom Rudolfom Slobodom a režisérom Jurajom Nvotom. Herečka Zita Furková požiadala Rudolfa Slobodu, aby hru Armagedon na Grbe napísal ako monodrámu priamo pre ňu, príchodom Juraja Nvotu vznikla dlhšia hra pre viac postáv. Furková stvárňuje hlavnú protagonistku Kláru, ktorá je postavená na autorových spomienkach na vlastnú matku. Práca je rozdelená do šiestich kapitol. Prvá kapitola sa zameriava na osobnosť Rudolfa Slobodu ako uznávaného prozaika a rodiaceho sa dramatika. Druhá kapitola sa zameriava na anti-hrdinstvo Slobodových prozaických, ale i dramatických protagonistov, a skúma koncept hrdinstva v dráme deväťdediatych rokov dvadsiateho storočia. Tretia kapitola sa zameriava na vznik samotného textu Armagedon na Grbe, a počiatok tvorivej spolupráce medzi dramatikom Slobodom, režisérom Nvotom a herečkou-iniciátorkou Zitou Furkovou. Štvrtá kapitola interpretujedramatický text hry, piata kapitola sa zameriava na samotnú...
|
|
|
Vývoj slovenskej činohry v 20.-70.rokoch 20.storočia a jej dialóg s českým divadlom
Kyselová, Eva ; ETLÍK, Jaroslav (vedoucí práce) ; CÍSAŘ, Jan (oponent)
Predkladaná dizertačná práca sa zaoberá vývojom slovenského činoherného divadla z hľadiska vzťahu k českému divadlu v období 1920-1970, teda v časovom rozhraní približne šesťdesiatich rokov 20.storočia. Cieľom práce je preskúmať, do akej miery mohlo mať a malo české divadlo vplyv na formovanie slovenskej divadelnej kultúry (s dôrazom na činohernú réžiu) v spoločnom štátnom útvare a to s ohľadom na ojedinelú príbuznosť oboch národov a kultúr. Práca je rozdelená na dve časti. Prvá sa venuje zvolenej metodológii, predstaví koncept literárnej komparatistiky a možnosti aplikácie na teatrologický výskum, vykladá základné termíny komparatistiky, súvislosti vzniku českého a slovenského národa v kontexte idey národného divadla a stanovuje vlastnú periodizáciu. V druhej časti sa komparatívna analýza aplikuje na konkrétnom pramennom historickom materiáli, analyzuje jednotlivé periódy na príkladoch divadelnej tvorby slovenských režisérskych osobností v daných historicko-politických kontextoch a konfrontuje ich so stavom českého divadla. V tomto priestore sa uplatňujú nástroje komparatívnej analýzy ? typologické súvislosti alebo geneticko-kontaktové vzťahy dvoch divadelných kultúr Východiskovou hypotézou práce je zdôrazniť, že napriek spoločnému historickému a politickému kontextu a výraznej jazykovej a kultúrnej príbuznosti, sa od roku 1920 vyvíjajú paralelne dve individuálne divadelné kultúry, ktoré spolu vedú kontinuálny tvorivý ale meniaci sa dialóg.
|
|
| |
host ::
RSS.